Belá je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, v časti Belianske kopce. V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1750. Nachádza sa tu pôvodne neskorobarokový kaštieľ, ktorý sa renovuje. Do terajšieho stavu bol prebudovaný v 18. storočí, po jeho zničení počas tureckých útokov.

Belá - Nové Zámky okolie
Belá
erb obce

Belá sa môže pýšiť pomerne bohatou históriu. Jej dejiny sú úzko späté s minulosťou Štúrova a Ostrihomu. Na základe písomných záznamov sa dá predpokladať, že cez toto územie prechádzali légie rímskych cisárov. Okolo roku 120 to bolo vojsko cisára Hadriána a neskôr okolo roku 195 zasa vojsko Lucia Septima Severa.

V čase sťahovania národov toto územie obsadili franské a slovanské kmene. Okolo roku 100 sa Ostrihom a jeho okolie stalo majetkom uhorského kráľa Štefana I.

Prvá písomná zmienka o Belej pochádza z roku 1138, kedy bola vydaná Dömöšská listina podľa ktorej bola obec majetkom Dömöšského prepošstva. Rok písomnej zmienky zaraďuje Belú medzi najstaršie písomne doložené písomnosti na území dnešného Slovenska. V rokoch 1247 a 1257 sa spomína obec Belá (Boros Béla) ako majetok kapituly a majetok kráľovnej.

Kráľovná Alžbeta darovala polia Petrovi, synovi Mikuláša Karvaja z rodu Zovard, za jeho zásluhy v bitke na Moravskom poli (1278). V roku 1367 kráľ Ľudovít daroval obec Jákovi, synovi Mikuláša Ebnbrandiho. V tomto období sa začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo. V roku 1434 kráľ Žigmund daroval obec Tomášovi a Bálintovi Pogánytelkimu ako odmenu za zásluhy v boji proti husitom.

V roku 1507 už v dokumentoch nachádzame zmienku o Veľkej a Malej Belej. Malá Belá bola vo vlastníctve Bélu Bálinta a Veľká Belá bola majetkom Jána Pozsára. Okolo roku 1543 Turci obec obsadili a neskôr aj zničili.

Turecká okupácia tohto územia trvala s malými prestávkami približne 150 rokov. V roku 1700 sa už obec uvádza ako majetok Eszterházyovcov. Počas bitky pri Kravanoch nad Dunajom tu bol hlavný vojenský tábor Františka Rákocziho II. V roku 1732 obec vlastnil Jozef Tersztyánszky.

Zároveň sa začala rekonštrukcia kaštieľa na francúzsky barokový štýl. V roku 1770 sa obec stala majetkom zemepána Andrása Toröka, župana Oravskej župy, ktorý sa pustil do veľkolepej výstavby v obci. V roku 1900 patrilo viac ako polovica obce Dr. Žigmundovi Bródymu, ktorý dal v roku 1905 postaviť v obci školu. Kaštieľ a k tomu prislúchajúce hospodárstvo sa stal od roku 1909 vlastníctvom rodiny Ullmannovcov.

Zobrazené všetky 2 výsledky