Rača leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát vo výške 174 m n.m. Je samostatnou mestskou časťou Bratislavy, od jej centra ju delí vzdialenosť približne 8 km a má zhruba 22-tisíc obyvateľov. Najstarší písomný doklad o Rači pochádza už z roku 1226.

Vznik obce a jej názvu – Obec Rača sa pôvodne označovala ako Villa de Récse (1322), neskôr sa stretávame s nemeckým názvom Rechendorf (1414), potom Retisdorf sive Reche, Recersdorf, Ratschdorf, z čoho napokon vzniklo pomenovanie RAČIŠDORF. Názov obce Račišdorf po prvej svetovej vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. V roku 1946 bolo obci dané pôvodné historické meno RAČA.

Symboly obce – Obec mala už od 16. storočia vlastnú pečať. Z roku 1558 sa zachoval obraz malej pečate zo „sigly“ s iniciálami WS. Pod nimi je v renesančnom štýle vyobrazený skrížený kopáč a motyka. Erb Rače pochádza z roku 1605. Predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.

Vinohradníctvo v Rači sa datuje od čias rímskych légií, ktoré sídlili pozdĺž rieky Dunaj. Je známe, že tieto légie okrem iného zakladali aj vinohrady. Skutočnosť, že aj najstarší obyvatelia, ktorí založili Raču – Račišdorf, boli vinohradníci, dokazuje to, že svoje obydlia stavali blízko vinohradov na úpätí svahov Malých Karpát. Uhorské vína, teda i račianske, boli už v 11.–13. storočí dôležitým vývozným artiklom. Popularitu račianskeho vína pre jeho vysoké kvality neskôr podporoval aj gróf Mikuláš Pálffy, ktorý svojimi stykmi napomáhal, aby preniklo na zahraničný trh. Takto sa dostalo až na viedenský cisársky dvor. O úctyhodnej tradícii račianskeho vinohradníctva svedčí aj donačná listina Márie Terézie z roku 1767 na červené víno pod názvom Račianska frankovka, ktoré získalo uznanie ako nápoj vhodný na kráľovský stôl a preslavuje Raču až dodnes. Hovorí sa, že cisárovná sa vďaka Račianskej frankovke uzdravila a priala si ju mať vždy vo svojich dvorných pivniciach. Sľubný rozvoj vinohradníctva prerušila v roku 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky račianske vinice. Obnovovanie viníc trvalo v podstate až do dvadsiatych rokov minulého storočia, čo si vyžiadalo veľké pracovné i finančné obete všetkých členov vinohradníckych rodín.

Vinohradníci z Rače sa organizovali vo vlastnom spolku, ktorý napomáhal svojim členom v zaobstarávaní potrebných vecí na ich činnosť. Prevratné zmeny v práci a spôsobe života račianskych vinohradníkov zaznamenala družstevná veľkovýroba. V druhej polovici 20. storočia bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD) a postupne sa začalo s prebudovávaním viníc a zavádzaním mechanizácie.V roku 1998 bol založený Račiansky vinohradnícky spolok, čím sa obnovila historická spolková tradícia. Toto združenie sa stalo súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej cesty. Názov spoločnosti Villa Vino Rača vznikol po transformácii z poľnohospodárskeho podielnického družstva na akciovú spoločnosť v roku 2004. Názov bol inšpirovaný pôvodným označením obce Rača z roku 1322 Villa de Récse. Erb v novom logu Villa Vino Rača vychádza tvarom aj motívom z račianskeho erbu. Dva levy v ňom však držia strapec hrozna. V erbe sa nachádza aj rok 1767, t.j. rok, keď Mária Terézia udelila račianskemu farárovi bohoslužobné rúcho a donačnú listinu, v ktorej červené víno Račianska frankovka získalo uznanie nápoja vhodného na kráľovský stôl.

Najstarší archeologický nález nájdený na území Rače pochádza zo staršej doby kamennej – je to sekeromlat asi z 3. – 2. tisícročia pred Kr. Z dôb osídlenia Keltmi pochádzajú bronzové kruhy. Prvá písomná zmienka o Rači je z roku 1245. Je to kráľovská donačná listina, ktorou boli pozemky okolo osady Recha (Rača) až po Čiernu vodu dané zemepánom Lelkovi a Petrovi a ich synom do vlastníctva. Toto územie dostali ako odmenu za vybudovanie hradnej strážnej veže a tiež za vzornú strážnu službu na Bratislavskom hrade. Vínna réva sa tu pestovala už za starých Rimanov. Ako Villa Racha sa spomína v roku 1237, vinohradnícky chotár siahal v stredoveku od hradného kopca a Karlovej Vsi až po Raču. Už privilégium kráľa Ondreja III. z trinásteho storočia, ktoré oslobodilo bratislavských vinohradníkov od platenia dane, spomína trojaké vinice: staré, obnovené a tie, čo majú založiť a neskôr Mária Terézia uznala dekrétom z roku 1767 červené víno, ktoré je dnes známe ako Račianska frankovka, za vhodné na cisársky stôl. V stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou, mala vlastného richtára aj kostol. Po vpáde Tatárov sem od 13. stor. prichádzajú nemeckí kolonisti. V polovici 15. storočia patrila Rača k devínskemu panstvu, neskôr sa na vlastníctve majetku podieľali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Po bitke pri Moháči (1526) sa do obce prisťahoval väčší počet Chorvátov. Od roku 1647 mala Rača výsady zemepanského mestečka. V roku 1732 sa udiala jedna z najtragickejších udalostí v histórii Rače. V máji vypukol požiar, ktorý sa za silného vetra rozšíril a v priebehu hodiny padlo za obeť ohňu 93 domov a 7 ľudí. Zhorela aj katolícka fara a farská kronika.

V roku 1768 vydala cisárovná Mária Terézia úradný a všeobecne platný urbár. V tom čase bola Rača najväčšia z obcí, ktoré dnes patria k Bratislave, mala 229 poddanských domov a 276 daňových poplatníkov, prevládalo už slovenské obyvateľstvo. V polovici 19. storočia mala Rača už 368 domov a 2421 obyvateľov. Počas revolúcie 1848/49 bol v Rači hlavný stan slovenských dobrovoľníkov, v júni 1849 navštívili Raču Štúr, Hurban a Hodža. V rokoch 1861 – 1894 pôsobil v Rači Móric Alster, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne. Z rokov prvej svetovej vojny sa nezachovali žiadne listiny. V roku 1921 mala Rača 4727 obyvateľov (väčšinu tvorili Slováci 69,85%, Česi 9,82% a Nemci 16,88%). V roku 1937 navštívil miestnu faru Andrej Hlinka, ktorý sa prihovoril občanom. Na začiatku roku 1939 navštívil Raču predseda Slovenskej vlády Jozef Tiso a v októbri 1939 navštívila faru celá slovenská vláda.

Počas druhej svetovej vojny padlo 16 Račanov, Rača bola oslobodená vojakmi ZSSR 3. apríla 1945. Od 1. apríla 1946 sa stala Rača súčasťou Bratislavy. V parlamentných voľbách v máji 1946, ktoré boli na dlhú dobu posledné slobodné, Račania volili prevažne Demokratickú stranu, ktorá získala 47,9 %. Počas socializmu Rača výrazne zvýšila počet domov (bytová a neskôr panelová výstavba). Ak v roku 1950 mala Rača 6987 obyvateľov, v roku 1980 to už bolo 21 918. Zvýšeniu výrazne napomohla výstavba Krasňan, Experimentálky, neskôr Komisárky a Záhumenice, na začiatku 80-tych rokov aj rozšírenie bytového fondu na Východnom nádraží. Sídlisko Krasňany sa začalo stavať okolo roku 1950 a patrí k najstarším bratislavským sídliskám.

Zobrazené všetky 10 výsledky