Obec Častkovce patrí k najstarším obciam na Slovensku.
Podľa historických pamiatok a vykopávok možno usúdiť, že územie bolo osídlené už v dobe kamennej a bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci Častkovce je z roku 1392. Dejiny obce Častkovce sú úzko späté s dejinami obce Čachtice. Uhorský kráľ svätý Štefan bol prvý, ktorý sústredil moc do svojich rúk a to moc svetskú a moc cirkevnú. V svetskej moci zriadil župy a v cirkevnej zriadil biskupstvá. Obec Častkovce nie len cirkevne ale aj administratívne a právne bola pridelená k zemepánovi hradu Čachtického. Podľa nadačnej listiny hradu Čachtického patrilo k panstvu Čachtickému 19 obcí. Obec Častkovce v prvých dobách bola obcou kráľovskou len neskôr zaostala a bola kráľom darovaná zemepánom.V roku 1393 ju má vajda Stibor pochádzajúci z poľského rodu Ostojovského, mohutný pán Beckova a takmer všetkých hradov Považia lebo i sám sa nazýva Dominus Vági, čo znamená pán Váhu. Po jeho smrti pánom všetkých hradov je jeho syn Stibor II. do roku 1434. V roku 1436 kráľ Žigmund daroval obce Častkovce, Podolie a hrad Čachtice Michalovi Országhovi de Guoth. Za doby reformácie hrá hrad Čachtice ako i jeho celé okolie význačnú úlohu. Rod Országhovcov bol protestantský, ktorého posledným potomkom bol Krištof Országh. Obec v týchto dobách bola značne znepokojená najprv husitským vojskom, to bolo okolo roku 1524, potom plienili celé považia Turci. Krištof Országh, pán obce zomrel 21. 10. 1567. Rodina tým vymrela a obec prešla znova na erár. Obec bola do roku 1650 v rukách Nádaždyovcov. Táto doba je smutnou nie len pre celé okolie ale aj národ. Manželka Nádaždyho Františka I. bola Alžbeta Báthory, krvilačná Čachtická pani. Podľa historika Revického, ktorý vydal povesť o Alžbete Báthory, sa spomína na 600 umučených dievčat z celého okolia, výslovne z Častkoviec a Vrbového.V roku 1647 nastáva silná protireformácia. Majiteľom obce bol František Nádaždy II., ktorý ako účastník uhorského sprisahania pod vedením Vesselenyho proti habsburskému cisárovi, bol v roku 1671 sťatý. V dobe reformačnej i protireformačnej si obec vybrala svoju účasť, obyvatelia cítili, že v tej dobe vôľa panovníkov sa stala zdrojom práv, zákonov a moci. Podľa urbáriumu 1640 bol v rodine Révayovcov daný prídeľ – roľa ležiaca pod dnešným kaštieľom. Po Nádaždyovcoch mala obec iných zemepánov. Bol to bohatý rod Erdédyovcov, potom Barocyovcov. Zemepáni sa ustavične menili a obec mali v rukách Záyovci, Forgáčovci, Ondrášyovci, Drugethovci, Revayovci a rodina Chválibogofská. Rodovými zväzkami získali majetkový podiel na panstve od Drugethovcov príslušníci vplyvnej šľachtickej rodiny Révay. Práve Revayovci na svojom majetku v Častkovciach postavili v roku 1640 kaštieľ. V ňom sa v roku 1748 narodil významný cirkevný hodnostár, spišský biskup, župan Turčianskej stolice Ján Anton Révay. 2. augusta 1914 v noci bola vyhlásená mobilizácia pre mužov vo veku od 21 do 42 rokov. Nastáva obdobie biedy, hladu. Stúpla cena potravín. Uplatňovalo sa „rekvirovanie“, všetko sa bralo pre potreby vojska. Na jeseň 1914 boli povolaní ďalší muži aj tí, ktorí predtým vojakmi neboli.

V roku 1917 bola veľká neúroda a v roku 1918 – 2. apríla všetku úrodu zničil mráz, čo biedu ľudu ešte zhoršilo. 24. septembra 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia proti Nemecku, no vojna nevypukla nakoľko veľmoci sa dohodli v Mníchove o odstúpení Čiech a Moravy. Odvody sa konali až 14. septembra 1939. V roku 1944, keď nastal odboj proti Nemcom, v októbri obec pocítila príchod nemeckých vojsk, ktoré sa zdržali do konca roka a zabrali všetky hospodárske priestory, školu a aj súkromné domy. Od októbra do marca sa prevádzali opevňovacie práce. 4. apríla 1945 sa priblížil front a došlo k ostreľovaniu obce mínami. Predné boje rumunského vojska prišli do obce 5. apríla 1945. Prvé písomné zmienky založenia telovýchovnej jednoty sa objavili v obecnej kronike z roku 1945, kedy sa snaživosťou miestnej mládeže organizovali futbalové zápasy. Obec postihujú prírodné katastrofy, hlavne kruté mrazy v jarnom období, ktoré ničia plodiny a ovocné stromy. Medzivojnové obdobia prežívajú obyvatelia obce v skromných podmienkach. Za prácou odchádzajú do Rakúska a Francúzska, väčšinou na sezónne práce do poľnohospodárstva. V povojnových rokoch obyvatelia začali pracovať na obnove majetku. V dôsledku nedostatku pracovných príležitostí odišlo v roku 1946 pätnásť rodín za prácou na Moravu a do Čiech.

V roku 1952 bolo založené malé JRD v osade Banát. Počet zakladajúcich členov bolo 14 s výmerou pôdy 64 ha. Toto JRD bolo rozšírené v roku 1957 o ďalších 122 členov, výmera pôdy vzrástla na 448,20 ha (z toho ornej 322 ha).V roku 1957 sa započalo s výstavbou tanečného kola v parku a základov pre kultúrny dom po bývalom grófovi Karolovi Grewenitzovi. Z bývalej kúrie-grófskeho sídla bol po prechode frontu brigádnicky upravený dočasný kultúrny dom, ktorý bol neskôr adaptovaný na 3-triednu školu a učiteľský byt. Po prechode frontu nastala doba budovania socializmu. Po februári 1948 bol znárodnený mlyn Štefana Staňu, mlynára a statkára, ktorý mal prenajatý veľkostatok grófa Grewenitza.

V roku 1958 bola osvetovou besedou poriadaná slávnosť 100. výročia založenia parku, kde sa nachádzal aj strom asi 80 ročného liliovníka tulipánokvetého, pochádzajúceho zo Severnej Ameriky.Rok 1961 – v tomto roku bola dokončená výstavba sušiarne na chmeľ, skladov „Drienka“, druhého kravína v JRD a chmelnice u štátnych majetkov na ploche 7 ha, u JRD na ploche 3 ha. V obci bolo vymenené nové elektrické vedenie (stĺpy a vodiče + trafostanica). Tiež bola daná do prevádzky nová trafostanica pre „Drienku“ a JRD.V roku 1962 bola prevedená renovácia starobylej zvonice (omietka, nová strecha).

Družstevný vinohrad bol dosadený. V kultúrnom dome boli brigádnicky tieto práce: vybetónovanie podlahy, osadenie okien, dvier, elektroinštalácia v sále.V roku 1964 bol na úseku rozvoja obce dokončený kultúrny dom. V parku bolo rozšírenie a úprava ihriska, čo umožnilo vyvíjanie činnosti mládeže organizovanej v telovýchovnej jednote „SOKOL“.V roku 1967 JRD založilo ovocný sad (marhule, jablone, ringlóty, čerešne, višne).V roku 1968 bola k obci pričlenená miestna časť- Rybník, ktorá patrila dovtedy obci Čachtice.Pracovití obyvatelia si vybudovali objekty k svojej potrebe a dosiahli stupeň kompletnej občianskej vybavenosti. Od roku 1972 do roku 1989 sa v obci opravilo osvetlenie, rozhlas. V rámci skrášľovania svojho okolia a prostredia sa upravilo tanečné kolo a miestny park. Bola uskutočnená aj maľovka sály, zaviedlo sa elektrické kúrenie do kultúrneho domu, otvorilo sa futbalové ihrisko, pod kultúrnym domom klub mládeže. V tomto období bola vybudovaná aj budova telovýchovnej jednoty, pálenica, objekty na spracovanie ovocia, pekáreň, budovy Chirany, zdravotné stredisko, obchod Jednoty, škôlka, škola, reštaurácia, čistička odpadových vôd. V rokoch 1990-1991 dochádzalo k neuváženým odpredajom obecného majetku.

Zrenovovaný kaštieľ bol bez súhlasu obecného zastupiteľstva odpredaný, ako aj „Šalanda“ budova s príslušnými pozemkami i keď bola určená na asanáciu, aby nenarúšala vzhľad nového stavebného obvodu tzv. „Drienka“ (pozemky bývalého Majera).Sklady „Drienka“ od roku 1969 do roku 1991 obhospodarovali sovietske vojská. Po ich odchode slúžili znovu účelom ako pôvodné sklady hmotných rezerv Československej republiky, až do jej rozdelenia. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky – od roku 1993 majú názov: Správa štátnych hmotných rezerv – závod Kopaničiar Čachtice – sklad Častkovce. Položením základného kameňa dňa 14.9.1991 sa v obci začalo s výstavbou rímsko-katolíckeho kostola zasväteného Sedembolestnej Panne Márii, ktorý bol dokončený a vysvätený dňa 13.12.1992 a to iniciatívou pána farára Štefana Opálku rýchlym tempom v spolupráci s vedením obce a mnohými občanmi, hlavne dôchodcami. V roku 1995 obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo výstavbu cintorína a domu smútku, rekonštruovala sa pálenica, bola zrušená pekáreňV roku 1996 bola skolaudovaná čistička odpadových vôd, boli vykonané práce na opravu ciest, chodníkov a údržbu parku. V lete ničivá víchrica zničila v parku veľa vzácnych stromov.Kolaudácia čističky odpadových vôd vstúpila do platnosti v roku 1996, v jej blízkosti sa vo vlastníctve obce nachádzal hospodársky dvor s garážou, v obci sa realizovala rekonštrukcia telekomunikačného systému.V rokoch 1997 – 1998 bol rozšírený obecný rozhlas smerom k Podoliu. Budova obecného úradu a zdravotného strediska sa stala majetkom obce, zdravotnícke služby boli poskytované občanom jedenkrát v týždni. Zavedený bol v obci separovaný zber druhotných surovín, začalo sa s budovaním oplotenia cintorína.

V roku 1990 bola dokončená rekonštrukcia elektrifikácie vysokého napätia smerom na park, za kaštieľom bola vybudovaná nová transformačná stanica, dokončilo sa oplotenie cintorína, uskutočnili sa opravy obecnej zvonice, na nádvorí kostola boli zabudované informačné tabule pre občanov, na budove obecného úradu a na okrajoch obce bol osadený z každého smeru erb obce.Od roku 2003 nástupom nového starostu, ktorého volebné obdobie trvá až dodnes, sa pokračovalo s budovaním kanalizácie v obci, bolo položené nové plynové potrubie, boli osadené nové drevené lavičky a uskutočnené opravy v parku a na futbalovom štadióne. Vedenie obce zakúpilo novú rozhlasovú ústredňu s 21 reproduktormi, rozmiestnenými po obci.

Na slávnostnom ukončení prác na dome smútku (montáž sádrokartónov na stropy, uloženie obkladov a dlažby, zakúpenie chladiaceho dvojboxu vozíka, moderného prenosného ozvučenia a pod.) bol vysvätení pánom farárom Štefanom Albertym. V roku 2004 situácia nezamestnaných bola riešená aktivačnými prácami v obci. Založením mikroregiónu Dubová (Čachtice, Častkovce, Podolie, Pobedim, Očkov) sa začalo s vypracovaním plánu rozvoja mikroregiónu. V tom istom roku obec odkúpila naspäť do svojho vlastníctva bývalú „Šalandu“. Nástupom nového starostu do vedenia sa už v minulosti rozvíjali v obci priaznivé podmienky pre bývanie (výstavba 8, 11, 14 bytovej jednotky a stavebné pozemky na individuálnu výstavbu rodinných domov), pre 8 bytovú jednotku boli zabudované slnečné kolektory na ohrev teplej vody, uskutočnila sa plynofikácia telovýchovnej jednoty, základnej školy a kultúrneho domu. S cieľom zvýšenia úrovne pri organizovaní kultúrnych podujatí sa zrekonštruovali dámske a pánske sociálne zariadenia v kultúrnom dome, dokúpili sa nové stoly, stoličky, vybavenie do kuchyne, z bývalej kinosály a priestorov knižne bola vybudovaná malá sála kultúrneho domu. V budove telovýchovnej jednoty ROPSPOL bola uskutočnená renovácia sociálnych zariadení, spŕch a šatní hráčov, bol zriadený bufet s občerstvením pre futbalových priaznivcov…V obci boli vymenené elektrické stĺpy za nové, bola prevedená čiastočná úprava ciest (v najpoškodenejších úsekoch), vykonali sa práce na oplotení športových priestorov, vybudovanie multifunkčného ihriska, bol vypracovaný územný plán obce, zrekonštruovala sa základná škola s materskou školou. Mnohé spomínané práce boli financované mimo obecného rozpočtu – z dotačných zdrojov. Názov obce sa postupne vyvíjal, pre obec najstaršej minulosti je známy názov Chástko (z roku 1392), neskôr zmäkčené na Částko, až po terajší názov Častkovce. Z roku 1773 je známe aj pomenovanie Czastkovce.Významné osoby pochádzali z rodu Révayovcov, napríklad Anton Révay (biskup pôsobiaci v Racove) a Ján Révay (uhorský biskup). Z historických prameňov je dostupné, že práve šlachtická rodina Révayovcov na svojom majetku v Častkovciach postavila v roku 1640 kašieľ. V súvislosti s katolícky orientovanou šlachtickou rodinou vznikol symbol obce Panna Mária – Immaculata.

Zobrazené všetky 2 výsledky