Obec ležiaca v južnej časti Považského Inovca pod jeho východnými svahmi a v jednom z údolí Nitrianskej pahorkatiny, ktorým preteká bezmenný potok vlievajúci sa južne za obcou do Galanovky.
V prvej písomnej zmienke z roku 1156 sa uvádza iba jedna obec Trhovište a to pod názvom Vascard. Neskoršie zmienky hovoria o fare v roku 1332 a kostole v roku 1343. V tomto čase však dedina mala za sebou už stáročný vývoj, ktorý sa kontinuálne začal najneskôr v 10. a 11. storočí.
Nevieme síce, ktoré z dvoch sídel – Dolné či Horné Trhovište je označené v listine z roku 1156, no obe obce majú starobylé stredoveké jadro ležiace okolo dvoch románskych kostolov.
Kostoly v Dolnom a Hornom Trhovišti patria nielen k najstarším pamiatkam obce, ale tiež významne dopĺňajú románsku architektúru obcí ležiacich severne od Hlohovca pri starej ceste do Radošiny a Topoľčian.
Svoje pomenovanie Vásár, čiže jarmok, trh dostala obec podľa pravidelných trhov, ktoré sa v tejto oblasti uskutočňovali už od 11. storočia. Na základe písomných prameňov nie je vylúčené, že ponúkaným artiklom boli na týchto trhoch okrem iného aj ľudia zbavení akýchkoľvek práv, otroci. Židovskí a arabskí kupci sa už v 11. storočí v Uhorsku zúčastňovali na obchode s otrokmi (zväčša z radov slovanského obyvateľstva). Blízkosť obcí Horné a Dolné Otrokovce len potvrdzuje teóriu historikov hľadajúcich v Trhovišti jarmočné miesto, kde sa okrem iného v rannom stredoveku obchodovalo aj s otrokmi. Najpravdepodobnejšie sa tak dialo v okolí rímskokatolíckeho kostola, ktorého počiatky siahajú do 1. tretiny 13. storočia. V tomto období už preukázateľne jestvovali dve osady Horné i Dolné Trhovište, pretože v tom čase jestvovali už v oboch dedinách románske kostoly. V Dolnom Trhovišti kostol Sv. Juraja a v Hornom Sv. Bartolomeja. Pod ním a okolo neho ležala aj najstaršia osada Trhovište a snáď aj kúria alebo menší hrádok – rodové sídlo jedného z príslušníkov rodiny Hunt-Poznanovcov, ktorým obec v roku 1256 patrila. Mohlo ísť o sídlo zemana Brikcia z Trhovišťa, ktorý vystupoval aj v roku 1275 pri vytyčovaní nových hraníc zeme hradu Hlohovec, a ktorý je v dokumentoch uvádzaný ako Brikcius de Wasard. Zemania z Trhovišťa zohrávali aj v neskoršom období v dejinách hlohovského panstva významnú úlohu. Z románskeho kostola stojaceho na návrší nad obcou sa zachovala polkruhová apsida so zamurovaným okrúhlym okienkom. Časti murív lode kostola v blízkosti presbytéria sú tiež románske. Veža, sakristia a predĺžená loď pochádzajú z obdobia barokovej prestavby v rokoch 1742 – 1744.
Horné Trhovište sa od 13. storočia vyvíjalo ako zemepanská obec. Charakteristickým rysom všetkých takýchto obcí je prítomnosť panského sídla, neskôr kaštieľa patriaceho majiteľovi panstva. Počiatky kaštieľa v Hornom Trhovišti podľa súčasných poznatkov siahajú do 16. storočia. Obec v tom čase patrila pravdepodobne potomkom rodiny Škarbalovcov zo Sokoloviec, ktorí na hlohovskom panstve patriacemu rodine Thurzovcov zastávali viaceré významné funkcie. Azda aj ich pričinením bola okolo roku 1610 zriadená v obci prvá škola.
Z hodnotných pamiatok v obci z obdobia 16. storočia si zasluhuje pozornosť kaštieľ.
Kaštieľ postavený v renesančnom slohu bol podľa vzoru obdobných renesančných stavieb z dôvodu blížiaceho sa tureckého nebezpečenstva opevnený. Pôvodne to bola prízemná budova so štvorkrídlovou dispozíciou a s centrálnym nádvorím uprostred. Na severnej strane sa nachádzala obranná veža – bastión, ktorú v roku 1758 prerobili na kaplnku. Kaštieľ bol dookola obohnaný priekopou.
Jeho najväčšia prestavba, kedy prakticky stratil renesančný vzhľad sa odohrala v roku 1758. Vtedajší majiteľ barón Anton Jesenský ho dal zredukovať do trojkrídlovej podoby, čím dostal tvar písmena U. V tomto období vznikol v okolí kaštieľa aj park. Po Antonovi Jesenskom si postupne panstvo preberali Alexander Hellenbach, Michal Szendrey, Gašpar Cingel, Žigmund Ernődy a Viktor Zerdahélyi. Panstvo sa neskôr zmenilo na veľkostatok na ktorom hospodárili Ladislav Benkeő, po ňom Alexander Blum a Jozef Borecký. Bratislavská všeobecná banka účastinná spoločnosť v roku 1931 zabrala Boreckým založený veľkostatok a v roku 1937 ho odpredala veľkostatkárovi Teltscherovi.
Nová éra obce sa začala písať po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945. Ťažké povojnové roky sa prejavili nielen v stagnujúcom hospodárstve, ale aj v počte obyvateľov. Vývoj počtu obyvateľov už na začiatku 20. storočia bol poznačený značnými výkyvmi. Pred veľkou hospodárskou krízou bol počet obyvateľov v roku 1919 – 549 no o dva roky neskôr po početných štrajkoch poľnohospodárskych robotníkov ich počet klesol na 441. Vzostup nastal až v tridsiatych rokoch, kedy sa počet obyvateľov pohyboval okolo čísla 500. V období Slovenského štátu v roku 1940 malo Horné Trhovište už 578 obyvateľov, no opäť do roku 1950 ich počet klesol na 522. Do priaznivých čísel z roku 1940 sa obec vrátila až v roku 1961, kedy v obci žilo 575 obyvateľov. V súčasnom období žije v obci 570 obyvateľov.

Rozvoj obce mala naštartovať aj parcelácia veľkostatku v roku 1947. O desať rokov neskôr bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo.
Výsledky jeho práce ako aj história dediny boli zhrnuté v roku 1973 v prvej monografii s názvom Pamätnica jednotného roľníckeho družstva a obce Horné Trhovište. Prehľadný dejinný vývoj do roku 1973 by mala v nadchádzajúcom roku 2007 doplniť nová monografia Horného Trhovišťa, ktorá bude vychádzať z bohatých dejín obce siahajúcich až do pravekej éry mladšej doby kamennej, a ktorá by prostredníctvom svojich obyvateľov chcela vyrozprávať svoj pravdivý po stáročia trvajúci bohatý príbeh.

 

Zobrazené všetky 2 výsledky

Produkty THINC sú určené len na použitie v krajinách, kde je predaj a spotreba takýchto výrobkov legálna.

Overenie veku

Kliknutím na tlačidlo Vstúpiť, potvrdzujem že som starší ako 18 rokov.

Vždy si užívajte zodpovedne.