História: Prvé zachované písomné zmienky o dedine pochádzajú z roku 1390. Jeden z pôvodných názvov dediny je Lindenbach–Lipový potok pomenovaný podľa potoka, ktorý pretekal z Karpát stredom dediny. Druhý názov bol Limpach pri Pezinku pomenovany podľa stromu Limba ktorý je v starom znaku Limbachu (pravdepodobne prinesený drevorubačmi a uhliarmi). Ďalšie historické názvy sú Limpach alebo Límpoch.
1208: Pezinské panstvo prešlo z vlastníctva Bratislavského hradu do vlastníctva Tomáša z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorý ako nitriansky župan, bol predkom grófov z Pezinka a Svätého Jura.
1241-1242: Po tatárskom vpáde pozval Belo IV. na vyrabované územia Uhorska, vrátane Slovenska, nemeckých hostí (hospites), ktorým udelil mnohé práva. Od polovice 12. storočia do 15. storočia pribudlo na vtedajšie územie Slovenska toľko Nemcov, že tvorili jednu štvrtinu všetkého obyvateľstva.
1245: Za zásluhy v boji získal komes Kozma od Belu IV. do dedičnej držby zem Bozen (Pezinok).
1295: Vznikla listina medzi Pavlom a Kozmom, synmi grófa Kozmu z Pezinka a trnavčanmi, ako prvé písomné svedectvo o rozvinutom vinohradníctve. Obsahuje nemecké zvykové vinohradnícke právo, čo dokladá vplyv nemeckého etnika v pezinskom chotári od polovice 13. storočia.
1297: Kozmov syn Achilles II. zomrel bezdetný a panstvo prešlo do rúk druhej vetvy rodu, Abraháma II. z Jura.
1318: Abrahám II. rozdelil jurský i pezinský majetok medzi synov Šebuša a Petra.
1343: Podľa listiny Rábskej kapituly o vytýčení hraníc medzi pezinským a jurským panstvom sa uvádza dnešné územie Limbachu ako neosídlené pohraničie.
Do polovice 14. storočia spravoval gróf Šebuš pezinské majetky a podporoval vinohradníctvo. Do roku 1384 ho nasledovali jeho synovia Ján I. a Mikuláš I.

Limpach: Prvé osídlenie v oblasti Limbašského chotára vzniklo medzi Račím potokom (Krebsenbach, Rakazpatak) a potokom Saulak zo Sumbergu. Vznikla tu takzvaná horná (banská) osada s názvom Mhyr.
1256: V listine, ktorou kráľ potvrdil vlastníctvo zeme Bozin grófom Achillovi a Kozmovi zo Sv. Jura a Pezinka sa uvádza osada Mhyr.
1343: V listine rábskej kapituly sa uvádza terra Myr sive Nyra Limbašský potok sa spomína pod menom Nyrpataka. V okolí potoka, v lesoch nad dnešným Limbachom, povyše Limbašského jazera v doline Slnečné údolie sa usídlili kráľovskí baníci, ktorí hľadali v lokalite Korenný vrch drahé kovy. Nájdené štajerské mince z rokov 1330–1360 napovedajú o pôvode baníkov. Neskôr boli prizvaný drevorubači-HUNCOKÁRI s priezviskami Holzhacker, Hacker, Holzfäller (drevorubač, stínač) Geschwantner, Schwantner, Graus zo Štajerska, Horného Rakúska a Bavorska. Popri baníkoch uhliari ťažili drevo a pálili uhlie. Patrón uhliarov a tiež najstaršieho kostola dediny Limpoch je Svätý Teobald. Sezónna ťažba potrebovala v nížine svoju materiálnu základňu. Pár kilometrov pod Mhyrom medzi troma potokmi vznikla dedina Limpoch. Ťažba dreva novým spôsobom uvolnila piesčito-kamenisté kopce vinohradom a vinohradníkom.
1699: Spomína sa dedina Altstadt (Óváros, Staré mesto). Po útlme sa v roku 1773 v lokalite Slnečné údolie na Altbachu (Starom potoku) sa obnovila ťažba drahých kovov.

Lindebach: Následné osídlenie vzniklo medzi Račím potokom a Limbašským potokom (Altbach) ako dolná (vinohradnícko-drevárska) dedina Limpach (Lindenbach). Dochovaný je nápis „Limpach pri Pezinku“ s vyobrazením stromu (limba, limby), strom si v znaku pravdepodobne so sebou priniesli uhliari a drevorubači, a troch potokov Limbachu – Krebsenbach, Mülbach a Altbach.
Podľa inej verzie sa názov odvodzuje nie od stromu limby ale od lipy (nem. Linde), respektíve názvu potoka Lindenbach – Lipový potok.
V polovici 14. storočia majiteľ pezinského panstva–hradu gróf Šebuš z rodu Hunt-Poznanovcov alebo jeho synovia Ján I. a Mikuláš I. osídlili Limbach nemeckými vinohradníkmi. Tí priniesli svoj právny systém, nové technológie v remeslách i pestovateľstve, svoje kvalitné odrody vínnej révy i kultúru. Vďaka nemeckým vinohradníkom a remeselníkom získal Pezinok a tým i jeho okolie dôležité výsady – v roku 1376 právo mať trh a od Ferdinanda I. oslobodenie od mýtnych poplatkov. Nemci, ktorí boli na vyššom stupni hospodárskeho rozvoja, sociálneho poriadku, urbanizmu, zakladajú a osídľujú malokarpatské vinohradnícke mestečká, Bratislavu s jej terajšími časťami, Svätý Jur, Pezinok, Modru, Trnavu, dediny ako Grinava, Limbach, Cajla. Získavajú právo zakladať vinohrady a voliť si richtára.
r. 1390 Listina Leonarda de Pensanro potvrdzuje už vznik LIMBACHU ako dediny s farským starým kamenným kostolom sv. Theobalda (mal vežu a cintorín). Vyberanie mýta – cez dedinu viedla cesta na Záhorie.
r. 1425 Listina Pressburgskej kapituly o deľbe LIMBACHU medzi MIKULÁŠA II. a JURAJA I., pezinských grófov od roku 1384 do 1438, potvrdzuje nemecké obyvateľstvo na základe patrocínia kostola Sv.Teobalda a menného zoznamu poddaných.
r. 1561 LIMBACH je ešte katolícky, ale už nemá vlastnú faru ako v stredoveku.
Koncom 16. storočia bol LIMBACH s dvoma mlynmi, 58 domami a 370 obyvateľmi rovnako veľký ako v roku 1425.
r. 1614 Prestavba katolíckeho kostola, avšak veriaci sú už väčšinou evanjelici.
Začiatkom 17. storočia nastal rozmach kolonizačného osídľovania až na 72 domov. Prevažovali vinohradnícke hospodárstva. Od prvej polovice 17. storočia patril LIMBACH ako príslušenstvo Pezinskému hradu–PÁLFFYOVCOM.
r. 1752 Vznik “Obere Dorfende”– na hornom konci dediny vznikla dôležitá skupina domov s panským pivovarom a poschodovým domom s mlynom – dve mlynské kolesá a štyri mlynské kamene, kuriálny mlyn.
r. 1785 Vzrástol počet domov zo surových tehál na 100 neskôr 124 a počet Limbašanov na 670.

Límpoch-Limbach: r. 1802 Evanjelici postavili v strede dediny na ľavom brehu potoka svoj kostol a katolíci svoj rozšírili.
r. 1828 Veriaci v Limbachu: 156 katolíkov a 484 evanjelikov.
r. 1848 Limbach je jediná obec pod Malými Karpatami s nemeckým obyvateľstvom, pozdĺž Lindenbachu ”Stredného potoku”, stálo 112 domov. Na Lindenbachu-”Mühlbachu” (Mlynskom potoku) stáli mlyny grófov Pálffyho, Zichyho a Stepperovského.
r. 1882 V Pressburgskej župe ničila vinič voška fyloxéra.
r. 1890 Fyloxéra zasiahla Bosing (Pezinok) i Limbach.
Koncom 19. storočia bol počet Limbašanov 895 v 167 domoch. Za domami vznikli vinice a aj vzdialenejšie mali nemecké názvy: “Machergut”, “Mittelberg”, “Hasensprung”. Evanjelici pristavili ku kostolu ihlanovú vežu. Opravili strechu, montáž hodín a troch zvonov.
r. 1914 Na limbašskom víne zarábali veľkoobchodníci a židovskí priekupníci, preto v obci vznikol vinohradnícky spolok a peňažné družstvo “Limbacher Raiffeisengenossenschaft m.b.H.”.
r. 1918 Na fronte I. svetovej vojny padlo 22 a doma 9 Limbašanov. Obec mala 885 ľudí, 827 nemeckej,47 česko-slovenskej, 4 maďarskej a 7 inej národnosti.
r. 1920 Voľby vyhrala Hlinkova slovenská strana HSĽS – karpatskí Nemci ešte nemali vlastnú stranu. Členovia radnice boli nemeckej národnosti. Do roku 1928 sa zapisovalo len nemecky, neskôr aj po slovensky.
r. 1923 Nevydarená snaha V. Chaloupeckého vymyslieť k potoku Hylyunic aj slovenskú osadu takéhoto mena. V liste Ondreja II. z roku 1208 sa spomína len potok Hylyunic – horný tok terajšej Čiernej vody – potok Nyrpatak (Altbach). Nemecký vinohradníci nepomenovali svoju dedinu podľa potoka, ktorý ňou nikdy nepretekal. Začiatkom 13. storočia mal Limbach potok Krebsenbach – Rakazpatak, Nyrpatak – Altbach a stredný Lindenbach-Mühlbach.
r. 1927 Snaha česko-slovenských štátnych orgánov zaviesť fiktívny názov obce Hliník. Miestne snahy manipulovať dejiny Limbachu pretrvávajú dodnes.
r. 1935 Do parlamentných volieb poslal Limbach 541 hlasov: 448 Sudetendeutsche Partei, 50 HSĽS,23 republikáni.
r. 1937 Obec má telefón, autobus a elektrinu.
r. 1938 “Anšlus” Rakúska Veľká aktivizácia Karpathendeutsche Partei.
r. 1939-1945 Ostáva Limbach typickou vinohradníckou obcou. Karpatskí Nemci založili vinohradnícke družstvo – Deutsche Weinzergenossenschaft Limbach. Dostávajú nenávratne 2,5 milióna korún z Nemecka na rozvoj. Búra sa Draxlerov mlyn – na jeho mieste stavajú rozsiahle pivnice, lisovňu, vináreň a spoločenskú sálu. Ročný vývoz 10 000 hektolitrov vína do Nemecka. Lepšie nákupné ceny hrozna.
Počas II. Svetovej vojny z 1050 obyvateľov slúžilo v zbraniach Nemeckej armády 145. Limbašania mali koncom vojny obavu pred zbytočnou krutosťou Sovietskej armády na civilnom obyvateľstve. SNP v tejto lokalite nemalo odozvu skôr naopak.
3. apríla 1945 Červená armáda obsadila obec. Koncom roku 1945 vznikol MNV z radov prisťahovalcov. Na základe postupimských dohôd deportoval Slovenský štát limbašských Nemcov do Nemecka. Všetok osobný majetok, domy a pozemky im boli zhabané a museli s batohom opustiť svoje rodisko. Všetok ich majetok potom MNV pridelil presídlencom z Myjavy, Starej Turej, Bošácej. Karpatskí Nemci, ktorí mohli zostať, museli prisťahovalcov učiť vinohradničeniu. Zostali zmiešané manželstvá a slovenské rodiny. Po roku 1945 sa zakladá slovenská škola. Po roku 1945 v dedine ostali len zmiešané manželstvá a slovenské rodiny.

Zobrazujú sa výsledky 1–15 z 21