História a súčasnosť tokajských vín – Dejiny pestovania viniča v tokajskej oblasti siahajú až do doby Keltov, no ešte na začiatku 17. storočia boli vína z tejto oblasti považované za vína priemernej akosti. Výroba tokajského vína sa v skutočnosti začala až v rokoch 1650-1665 po zistení scibébovatenia bobúľ vo vinohradoch. Na základe toho bol v roku 1665 vydaný zákon, ktorým sa nariaďoval zber cibéb na výrobu tokajských vín, čím sa výroba klasických tokajských vín rozšírila na výrobu lahodnejších tokajských vín. Z toho vyplýva, že podstata výroby tokajských vín je v jeho technológii nasledujúc klimatické a pôdne podmienky. V roku 1893 bol vydaný prvý zákon na ochranu tokajských vín, ktorým bolo zakázané falšovanie tokajského vína. Tokajská oblasť nebola však presne vymedzená a zahrňovala 21 miest pestovania viniča, z ktorých časť mesta Slovenské Nové Mesto a celý kataster Malej Tŕne sa nachádzal na území Slovenska. Zákon, v ktorom boli menovite uvedené mestá a dediny patriace do tokajskej oblasti, bol vydaný 17. decembra 1908 a v jeho XL VII. článku je uvedených už 31 miest a dedín, teda o 10 viac ako v roku 1893, z nich na Slovensku sa nachádzajú dnes Viničky, Malá Tŕňa a časť Slovenského Nového mesta (Satoraljaujhely).

Tokajské vinohradníctvo vzniklo už v mladšej dobe rímskej 3.-4. storočie n.l. V období sťahovania národov 5. storočie n.l. došlo k prechodnému úpadku vinohradníctva, ktoré nadobudlo väčší rozmach až po príchode Slovanov. Maďari, ktorí v posledných vlnách sťahovania národov prišli cez Karpaty pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu už výsadby vínnej révy, uvádza to uhorský kronikár Anonymus a Z. Balász v knihe Das Buch vom Ungerwein. Svedčí o tom aj pomenovanie TOKAJ, ktoré je slovanského pôvodu odvodeného od “STOKAJ” s významom sútoku dvoch riek Bodrogu a Tisy. Tatárske vpády 1241-1242 priniesli zničenie vinohradov a vyľudnenie tejto oblasti.

Jej obnovu podporil uhorský kráľ Belo IV. 1235-1270, ktorý kolonizoval toto územie talianskymi osadníkmi, ktorých usídlil v tokajských vinohradníckych obciach. Je predpoklad, že aj názvy obcí si taliani pomenovali na pamiatku svojho kraja. Obec Bara priamo súvisí s osadníkmi talianskeho mesta Bari, obec Viničky mala pôvodný názov v r. 1249 Zeuleus a v Maďarsku je to obec Tállya, mimo toho sa tu zachovali aj talianske priezviská. Sám kráľ Belo IV. nazýval tento kraj “zem Talianov”. Talianski vinohradníci si doniesli a vysadili aj nové odrody viniča a to Furmint, Ballafant, Bokator, z ktorých práve Furmint sa stal základnou tokajskou odrodou. Písomne sú doložené vinohrady v r. 1249 v obci Zeuleus (Viničky), v r. 1390 v Malej Tŕni a v r. 1410 v Bare. Cirkevné desiatky z vína v Zemplínskej župe priniesli v r. 1380 Jágerskému episkopátu viac ako 10 tisíc dukátov.
Velký rozvoj vo vinohradníctve bol aj za čias kráľa Mateja Korvina 1458-1490, keď pokračovali spory o majetky a vinice uhorských panovníkov s cirkevnou mocou. V čase tureckých vpádov a tureckej nadvlády v 16. stor. a v 17. stor. v búrlivom období s proti habsburgovskými a kuruckými vzburami, keď bol neustály boj o toto územie medzi Uhorskom a Sedmohradskom, Dolnou a Hornou zemou boli rozširované a budované nové pivnice v tufovom podloží, ktoré slúžili nielen na skladovanie vína ale aj ako úkryty pre ľudí a ich majetok pred rabujúcim vojskom. Zo záznamov je známy 17. júl 1660 keď do Malej Tŕne vtrhlo cisárske vojsko, ktoré vyrabovalo plné pivnice a odviezlo sudy s vínom. V tom období prevládalo pestovanie Furmintu, Lipoviny, Ballfantu, Gohéra, Muškátu sa vyrábali sladké a rezké vína, ale aj tažké, samorodné, “pečienkové” vína.

Prvý tokajský výber (aszú) vyrobil na veľkonočné sviatky v r. 1650 v Sárospataku Sepsi Laczko Maté pre vdovu po Jurajovi Rákoczim I. Zuzannu Lórantffyovú. Už v r. 1655 bolo v Uhorsku uzákonené zbieranie cibéb (hrozienok) a tým sa vlastne začala výroba tokajských výberov. Éra vlády Rákócziovcov a Lórantffyovcov bola spájaná nielen s uhorskými povstaniami, ale aj s reformáciou a podporovaním vzdelanosti. Ich pozvanie prijal a pôsobil v školskom meste Sárospataku aj Ján Amos Komenský. Už od začiatku 16. stor. sa stalo tokajské víno hlavným vývozným tovarom bardejovských a levočských kupcov. Získavali ho z mestských tokajských viníc. Slobodné kráľovské mesto Levoča patrilo medzi najväčších vlastníkov viníc v tokajskej oblasti. Levočskí mešťania mali v držbe vinice v terajšom Maďarsku, na kúpu ktorých boli vydané vecné listiny. Tokajské víno sa dostávalo cez severné hranice Uhorska najmä do Poľska na trhy do Krakova, Vratislavy a Krosna . Aby nedošlo k falšovaniu pravého tokajského vína, kupci ručili za jeho pravosť slovenským názvom “samorodný”, čo znamenalo aj ochranu jeho pôvodu.
Najväčšiu slávu a obdiv si tokajské získalo na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XIV. 1638-1715, kde si získalo titul “Vinum regum – rex vinorum” “Víno kráľov – kráľ vín”. Tento nápoj kráľovi doniesol František Rákoczi II., rodák z Borše, ktorému kráľ ponúkol azyl po neúspešných uhorských povstaniach. Tokajské víno si dovážal na ruský cársky dvor aj cár Peter I. a aj jeho následnícka cárovná Katarína. Tokajské víno a aj jeho darkyňu Máriu Teréziu 1740-1780 blahorečil pápež Benedict XIV.: “Nech je požehnaná zem, ktorá ťa zrodila, nech je požehnaná dáma, ktorá ťa poslala a nech som požehnaný aj ja, že som ťa mohol požívať.” Znížením hospodárskeho a spoločenského významu hornouhorských miest v 18. stor. a zavedenie vysokých colných poplatkov klesol vývoz vína z Uhorska a to spôsobilo aj pokles plôch vinohradov.
Koncom 19. stor. spôsobila fyloxéra veľké škody vo vinohradoch aj v tokajskej oblasti a táto vinohradnícka oblasť ostala bez života. O obnovu vinohradov sa zaslúžil Ján Mathiasz 1838 -1921 z Viničiek, ktorý práve v tokajskej oblasti objavom pestovania viniča na imúnnych pieskoch a vyšľachtením veľkého počtu kultivarov hrozna položil základy šľachtenia v Uhorsku. Po vzniku ČSR bola tokajská oblasť štátnou hranicou rozdelená, no tým sa nezmenili ani pôdne, ani klimatické podmienky, ale pre výskum bola založená v r. 1924 v Malej Tŕni Výskumná stanica vinohradnícko vinárska, ktorá pôsobila vo výskume odrôd viniča, viničných tratí a technológie výroby tokajských vín.

Tokajská oblasť – Prvá možnosť pomenovania mohla byť od vrchu Tokaji-hegy (515 m) a pod ním ležiaceho mesta Tokaj na sútoku riek Tisy a Bodrogu. Maďarské pomenovanie tejto oblasti je Tokaj-Hegyalja (Tokaj-Podvršie). Druhá možnosť pomenovania tejto oblasti je od územia severne od dediny Cejkov, kde sa nachádzajú Tokajský vrch, Tokajské vrchy a areál Za tokajom (katastrálne mapy Cejkova z roku 1904). Posledne uvedené by potvrdzovalo aj údaj v knihe Z. Halásza Das Buch von Ungarwein z roku 1958, kde je udaná výška vrchu Tokaj 346 m a aj logické vysvetlenie, že tokajské víno vzniklo dlhým ležaním v sudoch ďaleko v horách, pivniciach vybudovaných hlboko v zemi, slúžiacich niekedy aj ako úkryt pre obyvateľov pred Turkami.
Zákon z roku 1908 bol plne uznávaný maďarskými úradmi až do roku 1958. Mnoho vinohradov na slovenskom území totiž patrilo cirkevným úradom a maďarským štátnym občanom, ktorí úrodu hrozna z tohto územia speňažovali po prevezení do Maďarska vo forme tokajských vín. V rokoch 1939 až 1945 bola celá časť tokajskej oblasti na území Slovenska pod správou Maďarska.
Na základe výskumov Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni, ktorá vznikla v roku 1924 a sledovala vhodnosť odrôd pre tokajskú oblasť, určovala nové vhodné viničné trate a sledovala klimatické a pôdne podmienky v slovenskej časti tokajskej oblasti. V roku 1959 nadobudol platnosť zákon o rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku (zákon NR SR č. 4/59). K tomuto zákonu bola vydaná vyhláška Povereníctva pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. 79, ktorou sa určovali miesta a hony, na ktorých sa môže pestovať hrozno na výrobu tokajských vín. Celková plocha vinohradov v tokajskej oblasti na Slovensku bola 703,10 ha. Podobne v Maďarsku bolo vydané spoločné nariadenie ministra poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu č. 2 o vykonaní nariadenia s mocou zákona č. 23 z roku 959 o hospodárení s ovocím a zeleninou.

Kvalita tokajských vín na Slovensku – je na vysokej úrovni. 1.000 hl sa zo Slovenska pravidelne vyvážalo do Maďarska bez jedinej reklamácie na kvalitu počas trvania zmluvy. Na medzinárodných konkurzoch v Budapešti 1958, 1960, 1962, 1964 z 24 prihlásených tokajských vín zo Slovenska získalo 6 zlatú, 13 striebornú a 5 bronzovú medailu. Obsah extraktu bez cukru, ktorého hodnoty nám maďarská strana dlho vyčítala, je u jednotlivých druhov tokajských vín v oboch krajinách dnes rovnaký. Dobrá kvalita slovenských tokajských vín je potvrdením, že tieto vína boli vyrobené z hrozna s vhodnými pôdnymi a klimatickými podmienkami, ako v Maďarsku, keďže ide o Zemplínske pohorie.

Technológia výroby tokajských vín – je založená na pomalej oxidácii počas zrenia v malých, plných, drevených súdkoch. Túto technológiu, ktorá je vlastne klasická, u nás dodržiavame. V Maďarsku používajú pri procese zrenia hrubú oxidáciu, keď vína zrejú v neplných sudoch počas jedného až troch mesiacov, pričom sa na vínach vytvorí kožka. Ak sa kožka tvorí kvasinkami, tak ide o určitý druh výroby sherry vín, ak sa tvorí kvasinkami, alebo baktériami, ide o choré víno. O tom, že to s výrobou tokajských vín týmto spôsobom nie je po stránke technológie celkom v poriadku, plne potvrdzuje aj príliš vysoký obsah prchavých kyselín v maďarských vínach, ktorý je v porovnaní s klasickou výrobou takmer dvojnásobný.
Je logické, že tieto vína sa musia stabilizovať enormne vysokým množstvom oxidu siričitého (kyseliny siričitej). Preto maďarská norma povoľuje obsah voľného oxidu siričitého u výberov 60 mg/l (slovenská 40 mg/l) a obsah celého oxidu siričitého 300 mg/l (u nás 250 mg/l). Hodnoty oxidu siričitého v slovenských vínach sú len málokedy nad polovicou povolenej hodnoty, čím dôsledne plníme doporučenia WHO o minimalizácii tohto stabilizačného prostriedku vo vínach.

Pôvod révy – Nie je možné presne určiť vek vínnej révy, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúcu révu. Vedci sa domnievajú, že VITIS VINIFERA, to znamená vinič hroznorodý pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vínnu révu a vyrábali z jej hrozien vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.

Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako “dar bohov”. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.
Rimanom tiež patrí veľká chvála. Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Práve im vďačíme za vinice v povodiach Dunaja a Rýna. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom ostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.
Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá. Na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.

História obce: Základy poľnohospodárstva v 5. tisícročí pred n.l. možno nájsť aj v chotári dnešnej Malej Tŕne. V mladšej dobe kamennej je na tomto území charakteristická výroba kamenných hladených nástrojov a hrnčiarstva. Obec Veľká Tŕňa existovala pod názvom Nižný a Vyšný Turuň už v roku 1067. Začiatkom 13. storočia sa obec spomína pod názvom Tolna a bola majetkom rodu Katha. Od tohto rodu je pravdepodobne odvodený aj názov vinohradníckej lokality Kate, ktorá sa nachádza južne od Malej Tŕne, východne od osady Karlov Dvor a patrí do Tokajskej vinohradníckej oblasti. Názov obce odvodzoval Anton Szirmay od kostolnej veže, pretože veža po maďarsky je torony. Ján Stanislav odvodil pomaďarčený názov obce Toronya, ktorý sa používal v 13.-14. storočí od slova tŕň. V stredovekých listinách sa vyskytujú aj názvy Tolna – 1220, Thorona – 1276, Thurona – 1281, Toronia – 1291 a neskôr Toronya, ktorý je súčasným maďarským názvom obce.

Doposiaľ najstaršou správou o vinohradoch v južnom Zemplíne je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1248, v ktorej daroval spišskému prepoštovi jednu vinohradnícku usadlosť v Sárospataku. Vinica totiž po smrti bezdetného majiteľa pripadla panovníkovi a ten ňou odmenil už spomínaného spišského prepošta. V tomto čase už môžeme predpokladať aj vinice v Malej Tŕni a okolí. Listina z roku 1475 potvrdzuje, že majetkovými vlastníkmi malotŕňanských viníc boli: kláštor v Újhelyi, meštianska rodina v Lelesi a ďalší vlastníci. Uvádza tiež veľmi konkrétne vinice v katastrálnom území obce Malá Tŕňa, “…vinea in territorrio possessionis Kysthoronya…”. pravdepodobne už v 13. storočí založili poddaní pri starom sídlisku nové, ktoré v druhej polovici 14. storočia dostal názov Malá Tŕňa (Kis Thoronya). Až v 15. storočí pomenovali druhé sídlisko Veľká Tŕňa (Nagy Thoronya).

Najstaršia stredoveká listina, ktorá pomenúva obec Malá Tŕňa je z roku 1390. Najstarší súpis z roku 1441 uvádza, že sedliacke domácnosti v Malej Tŕni platili daň kráľovi 12 zlatých. Z uvedeného možno predpokladať, že v obci bolo v tom čase 12 sedliackych rodín. V roku 1410 mal v Tŕni svoj podiel Pavol Toronyai a o päť rokov neskôr patrila prevažná časť obce rodine Csicseriovcov. V súvislosti so šírením reformačného hnutia v Zemplíne, vyhnal roku 1530 Gašpar Dragffi rehoľné sestry sv. Kláry a mníchov z rádu pavlínov z obce a ich majetky zobral. Majetková držba prešla v roku 1551 na rodinu Tárczayovcov a o tri roky neskôr na Jána Paczotha. Po vymretí rodu Dragffiovcov v roku 1578 prešli Vyšná a Nižná Tŕňa do vlastníctva rodiny Dobóovcov a stávajú sa súčasťou hradného panstva v Sárospataku. Súpis z roku 1578 uvádza nových vlastníkov, príslušníkov rodiny Paczothovcov i pôvodných Dobóovcov, ktorých neskôr v majetkovej držbe vystriedali Rákocziovci. Po porážke Františka II. Rákocziho sa Veľká Tŕňa dostala do vlastníctva Aspremontovcov, kým Malú Tŕňu princ Karol III. Daroval Donáthovi Trautson Lipotovi. Po vymretí rodu Karola III. Obec prešla do vlastníctva kráľovskej pokladnice. Neskôr sa majitľom obce stáva princ Agost Karol Bretzenheim, od ktorého dostáva majetky rodina Fischera a neskôr Gabriel Lónyay.

Správy o viniciach v katastrálnom území obce sú od roku 1475. Listina však neuvádza rozsah jej osídlenia. Do dejín Malej Tŕne sa výrazne zapísal vpád Tatárov v roku 1567. Tatári vyplienili obec, zničili vinice a zapálili jedenásť domov. Zostávajúce domácnosti platili daň kráľovi od 8 port (port – sedliacka usadlosť). Malá Tŕňa mala v tomto čase aj tri slobodnícke domácnosti, ktoré daň neplatili. Určitý obraz o veľkosti obce a jej demografickom vývoji poskytujú súpisy. Súpis z roku 1582 uvádza, že obec mala 14 port. V roku 1600 mala 33 poddanských domov a patrila medzi veľké zemplínske dediny.

Negatívny vplyv na vývoj obce mali protihabsburské stavovské povstania v priebehu 17. a začiatkom 18. storočia. V júli 1660 vniklo počas týchto povstaní do obce cisárske vojsko, ktoré násilne vtrhlo do pivníc, odnieslo sudy s vínom a vydrancovalo ich. Poddanského obyvateľstva v 17. storočí ubúdalo a chudobnelo. Začiatkom 17. storočia boli sedliacke usadlosti v obci zdanené iba od 4 port roku 1635 iba od 2,5 porty. Súpis, ktorý sa uskutočnil po porážke protihabsburského stavovského povstania dokumentoval, že Malá Tŕňa mala iba 12 poddanských usadlostí. Aj v ďalšom súpise, ktorý sa uskutočnil v roku 1720 je v obci uvedených 19 poddanských usadlostí, pričom uvádza, že sa tam nachádzali výnosné vinice.

Zobrazených všetkých 9 výsledkov