Stredná a mladšia doba bronzová
Najstaršie archeologické nálezy v modrokamenskej lokalite pochádzajú práve z tohto obdobia. Pohrebiská a hrobové celky sú významným prameňom, prostredníctvom ktorého sa oboznamujeme nielen so zložkami duchovného života, ale aj so spoločenskou štruktúrou danej doby. V oblasti dnešných okresov Lučenec a Veľký Krtíš bolo objavených takmer dvadsať lokalít pohrebísk. Rozsiahlejšie pohrebisko sa začiatkom minulého storočia objavilo aj v Modrom Kameni – v lokalite osád Prše a Dolina, kde sa vykopalo 30 – 40 popolníc.
So vznikom a vzrastom súkromného pozemkového vlastníctva jednotlivých
rodov súvisí aj vznik a vývoj feudálnych hradných panstiev. Osudy slovenskej časti
Novohradu určoval medzi inými hradmi (Fiľakovo, Halič, Divín) aj hrad Modrý
Kameň.
Neujasnené sú jeho začiatky. Maďarská literatúra ich datuje do predtatárskeho
obdobia (postavil ho údajne hontiansky župan Peter na pomerne neveľkom kopci),
slovenská do potatárskeho. Nejednotné sú aj údaje o prvej písomnej zmienke
o hrade (1278, 1290). Hrad aj s panstvom, ktoré sa rozprestieralo od Tisovníckeho potoka až k západným hraniciam stolice, patril Balašovcom. Skoro po svojom vzniku sa stal majetkom magnátskej rodiny Balašovcov, ktorej potomkovia ho vlastnili do
konca feudalizmu. Prvým známym majiteľom bol zvolenský župan, krajský prokurátor Ondrej II. Detrich Balaša.
Za kráľa Belu IV. sa hrad zmenil na protitureckú pevnosť. Po bitke pri Moháči 1526 Turci zabrali väčšiu časť Uhorska. Modrokamenský hrad mal výhodnú polohu a stal sa jedným zo strategických bodov obrany Uhorska pred Turkami. Hrad patril do
Podunajského obranného pásma, ktoré siahalo od Muráňa po Nové Zámky. Toto
obranné zloženie malo 35 pevností.
Jeho stredovekú podobu zotreli časté prestavby a opravy, vyvolané tureckým
nebezpečenstvom. Roku 1576 sa ho predsa len zmocnili Turci a držali ho vo svojich
rukách až do roku 1593. Poškodený hrad, ktorý sa znovu vrátil do vlastníctva
Balašovcov, opravili v rokoch 1609 – 1612, v druhej polovici 17. storočia bol však
opäť zničený. Ďalšie rozsiahle opravy sa vykonávali v rokoch 1680 – 1681.
V roku 1730 dal Gabriel Balaša na dolnom hrade postaviť kaštieľ. Horný hrad zostal
v ruinách a slúžil panstvu na prechádzky, posedenia a peknú vyhliadku. O historických faktoch svedčí aj latinský nápis na štíte budovy kaštieľa – nad dverami, ktorými sa vchádzalo na horný hrad. Roku Pána 1237 hrad Modrý Kameň, bol rodom
Balaša založený a neustále osídlený. Roku 1576 som sa dostal do moci Turkov. Roku 1593 bol tureckým prachom zničený. Za správcov Rudolfa II., slávneho rímskeho vládcu a uhorského kráľa som sa dostal do posledných ruín. Roku 1609 vznešený uhorský kráľ Matej II. Margitin majer vrátil Text na štíte barokového kaštieľa pri východe na hradné zrúcaniny mojim pánom. Usilovný pán Žigmund Balassa múry, hradby a strielne rozšíril, obydlie vyzdobil a zmenil na pôvodný stav.
Na múroch starého hradu je i text, ktorý bol zarastený brečtanom. Pri oprave hradby bol odkrytý. Fragmenty kameňa, na ktorých je text, sú uložené v depozite múzea.
Horná časť hradu ostala od tej doby v rozvalinách.
V dolnej časti postavili v prvej polovici 18. storočia na starších zničených základoch
rozsiahly kaštieľ, ktorý sa po rôznych úpravách zachoval dodnes.
V polovici 19. storočia skončila sága rodiny Balašovcov na Modrom Kameni.
Majiteľom sa stal haličský gróf Forgách, po ňom gróf Károlyi. Jeho dcéra Gabriela
Almášiová ho v roku 1923 predala štátu a odsťahovala sa do Maďarska. Od tých dôb
je v rukách štátu a v roku 1991 sa kaštieľ stal sídlom Múzea bábkarských kultúr
a hračiek.
Pavol Balaša dal ku kaštieľu pristaviť v roku 1759 kaplnku, ktorá je architektonicky najcennejšia z celého komplexu barokovej stavby. Kaplnku zasvätenú sv. Anne
konsekroval 24.augusta 1759 titulárny biskup, neskoršie sídelný biskup rožňavský Anton Revay a až do roku 1879 sa v nej konali bohoslužby.
Hradná kaplnka bola vybudovaná v neskorobarokovom slohu. Vstupnou fasádou je orientovaná do dvora. Kaplnka pri vysviacke bola vyznačená dvanástimi konsekračnými krížmi, čo svedčilo o zvláštnom postavení tejto svätyne.
Z dvanástich krížov je osem výtvarne jednotných a štyri sú mierne odlišné. Kaplnka bola jednoducho vymaľovaná. Na bočných oltároch sú barokové obrazy sv. Kláry a sv. Dominika od Františka Xavera Wagensona.
Zvláštnu pozornosť si v kaplnke zasluhuje kamenná krstiteľnica, o ktorej sa predpokladá, že pochádza z pôvodného gotického hradu. Na dvierkach barokovej kazateľnice je namaľovaný dvojportrét sv. Petra a Pavla. V zadnej časti kaplnky sú dve nad sebou umiestnené empory s bohatou barokovou výzdobou. Horná je uzavretá so spúšťacími oknami. Zvláštnosťou je aj okno hore na pravej strane nad
bočným oltárom, odkiaľ sa dali bohoslužby sledovať z obytnej časti kaštieľa.
Na hlavnom oltári bol asi od druhej polovice 18. storočia obraz Bolestnej Matky Božej.  V súčasnosti je Konsekračný kríž v kaplnke sv. Anny Fragment nápisu na múre bašty Svätá omša v obnovenej kaplnke umiestnený vo farskom kostole v Modrom Kameni. Povesť hovorí, že bol nájdený v ruinách starého hradu po obliehaní Turkov. Všetky múry sa zrútili, len stena, na ktorej visel obraz Bolestnej Matky Božej zostala neporušená. Po vystavaní kaplnky na hrade bol umiestnený na hlavnom oltári.

Medzi pamätihodnosti Modrého Kameňa patrí Kalvária. Svojim umiestnením v krásnej prírode pri hrade púta pozornosť veriacich i návštevníkov. Založená bola grófom Pavlom Balašom. Jej popis a zmienka pochádza z roku 1789. Apoštolský gróf sa snažil o najlepšie využitie kalvárskeho vrchu. Keď získal pre Kalváriu odpustky, ľudia sem putovali zo široka – ďaleka. V roku 1855 sa podarilo s finančnou podporou grófa Antona Balašu a veriacich púte na Kalváriu obnoviť. V liste z 19. novembra 1856 Svätá stolica k púťam na Kalváriu dala dve podmienky:
1. Aby sa Kalvária využívala na konanie krížovej cesty, za ktoré sa získajú odpustky.
2. Aby tento kopec mal zvláštnu úctu veriacich.
Na obnovu Kalvárie veriaci z Modrého Kameňa a Strhár venovali 400 zlatých.
Barón Anton Balaša dal na tento cieľ 140 zlatých. Plán krížovej cesty vypracoval
inžinier panstva Samuel Lányi. Obrazy na Kalváriu boli maľované v Pešti. Krížová
cesta bola posvňtená v roku 1857 kanonikom Michalom Krempom. V tom istom roku
vyšiel i pápežský list Pia IX., v ktorom povoľuje úplné odpustky. Za farára Jána
Munkayho v roku 1859 bola na Kalvárskom vrchu postavená kaplnka ku cti Bolestnej
Matky Božej. Obraz v nej zobrazoval Bolestnú Matku Božiu stojacu pred krížom
a z kríža vyžarujúci meč zraňuje jej srdce. Obraz sa nezachoval.
Na výstavbu kaplnky prispeli veriaci, ktorí si zakúpili knihu – Umučenie a smrť
Pána Ježiša Krista. Čistý zisk 230 zlatých bol použitý na budovanie kaplnky. V roku
1860 novú kaplnku posvätil pápežský prelát Andrej Schirgel Krížová cesta bola
posvätená už v roku 1857. Posvätil ju na 16 nedeľu po Sv. Duchu ostrihomský
kanonik, Michal Kemp, opát a novohradský hlavný dekan.
V neskorších rokoch 1862 – 1864 v priestoroch medzi krížovou cestou a kaplnkou
Bolestnej Matky Božej smerom k vrcholu kalvárskeho kopca, bolo postavených päť
staníc, znázorňujúcich náboženské pravdy – Očistec, posledný súd, Zmŕtvychvstanie
Ježiša Krista, Anjel strážca, Vyobrazenie Panny Márie ako útočisko hriešnikov.
Obrazy boli dielom Jána Hofrichtera namaľované na plechových platniach. Zachoval
sa už iba jeden veľmi ťažko čitateľný.
Nad hornou kaplnkou vo vzdialenosti asi 100 m sa vypína 6m vysoký kríž
v nadmorskej výške cca 500 m. Tento kríž bol v noci 6.apríla 1911 víchricou za
veľkej búrky vyvrátený. Kalvária je na peknom vyvýšenom mieste a viditeľná z diaľky. Je posvätným miestom.

Zobrazený jediný výsledok

Produkty THINC sú určené len na použitie v krajinách, kde je predaj a spotreba takýchto výrobkov legálna.

Overenie veku

Kliknutím na tlačidlo Vstúpiť, potvrdzujem že som starší ako 18 rokov.

Vždy si užívajte zodpovedne.