História: Usadlosť sa spomína už na začiatku 12. storočia (1132/1135). Apáti (Opatovce) totiž vznikli z tej chotárnej časti Neniniec, ktoré comes Lambert (rod Hontpázmány) daroval bzovickému kláštoru. V roku 1277 ju spomínajú v opise chotára Zahory (Novohradská župa) ako majetok cirkvi v Bzoviku, ale ešte predtým vystupuje aj ako majetok Hontpázmányovcov. Synovia comesa Miklósa, Paznaus a Miklós v roku 1303 rozdelili Apáti na dve časti. Počiatky obce Nová Ves siahajú do roku 1330. István Bakács písal o listine pochádzajúcej z roku 1323, kde už meno usadlosti vystupuje vo forme Vyfalu. Listina sa nachádza v rodinnom archíve Balassaovcov. V roku 1347 bola Nová Ves mýtnym miestom (tribútom), v roku 1386 patrila táto usadlosť rodine Szécsényiovcov. Neskôr tu postavila rodina Gyürkyovcov peknú kúriu, ktorá sa potom stala majetkom Jakaba Schusdeka. Z roku 1770 sa zachovalo urbárium Novej Vsi. Dedina vtedy bola v majetku Anna Dacsó-Blaskovics. Dane jej platilo 12 nevoľníckych a 17 želiarskych rodín. O Opatovciach píše v geografickom slovníku Elek Fényes, že „pôdu a lúku má dobrú, z viniča sa rodí výborné víno, lesy má málo“.

Obec Opatovská Nová Ves je pohraničnou obcou s bohatou históriou a vinohradníckou tradíciou. Rozprestiera sa na rozhraní historického Hontu a Novohradu, v blízkosti hlavného cestného ťahu Šahy a Veľký Krtíš, na sever od rieky Ipeľ. Prvýkrát sa spomína v roku 1135 pod názvom Nova Villa, teda Nová Ves. Až neskôr v marci roku 1906 došlo k zlúčeniu Novej Vsi so susednými Opatovcami (Apaty), ktoré dnes spoločne nesú názov Opatovská Nová Ves. Dominantou a historickou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol. V katastri obce sa nachádza aj Vodná nádrž Nenince, ktorá ponúka možnosť športového rybolovu.

Zobrazených všetkých 8 výsledkov