História: Obec Tibava má doložené osídlenie v paleolite, stanice s aurignackou industriou, neolitické sídlisko bukovohorskej kultúry, východoslovenskú lineárnu keramiku, eneolitické sídlisko a pohrebisko tiszapolgárskej kultúry s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko halštatské, laténske z doby rímskej, slovanské zo 6. – 7. storočia aj stopy po slovanskom sídlisku ako aj črepy keramiky z 10. – 13. storočia.

Prvé písomné správy o Tibave vznikli v súvislosti so zmenami vlastníkov tibavských územných majetkov. V roku 1282 sa jobagioni (hradníci) Volf, Valent, Juraj, Štefan, Beňadik, Donk a Šimon sťažovali pred kráľom Ladislavom IV. Počas jeho pobytu na južnom Zemplíne, že Finta, syn Dávida im zabral tibavský majetok. Vtedy kráľ vrátil majetok sťažujúcim sa zemanom. V listine bol charakterizovaný ako pole obrábané roľníkmi, takže tu muselo jestvovať sídlisko. Títo hradníci mali majetok od polovice 13. storočia a v roku 1283 dostali súhlas tento majetok predať.

V roku 1284 severovýchodná tretina tibavského majetku bola za 80 hrivien (18,6 kg striebra) predaná šľachticovi Feliciánovi synovi Gála. V písomnostiach 14. storočia sa vyskytuje dedina pod názvom v zmysle Tibova Ves, čo je vzťah s menom Tiba rodový a nie feudálny. V 14. – 16. storočí bol jediný úradný maďarizovaný názov dediny Tyba.

Archeologické, historické a jazykové doklady potvrdzujú, že Tibava už jestvovala pred 11. storočím a bola najstarším slovansko-slovenským sídliskom v blízkom okolí. Hradisko na kopci Starý Koňuš, kóta 836 severovýchodne od dediny Koňuš bolo útočistné hradisko obyvateľov Tibavy. Tibavou tiahla krajinská cesta v smere Michalovce-Užhorod. Správy o nej sú z roku 1284 a 1337.

V roku 1351 šľachtici z Michaloviec získali ako zemepáni Tibavy od kráľa Ľudovíta I. právo konať na území Tibavy trh v utorok. Trh sa udomácnil západne od Tibavy na mieste, kde zakrátko vznikli Sobrance.

V roku 1290 zemania predali Tibavu šľachticom Andrejovi a Jakovovi synovi Jakova za 300 hrivien (70 kg striebra). Nešlo len o dedinu Tibava, ale o panstvo. Od roku 1290 patrilo teda tibavské panstvo potomkom Andreja a Jakova, šľachticom z Michaloviec. V polovici 14. storočia bola Tibava sídliskovo členená na Mlynskú, Kostolnú, Nižnú a Veľkú Tibava.

Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pestovaniu viniča od roku 1413, ktoré právo dal tibavským poddaným farár Peter z rodu michalovských šľachticov. Na prelome 16. – 17. storočia bola Tibava stredne veľkou dedinou s kostolom, mlynom, školou, kaštieľom.

V druhej polovici 18. storočia tu bolo slovenské poddanské obyvateľstvo a katolícki farári. K hradnému panstvu v 15. storočí okrem dvoch hrádkov v okolí patrilo mestečko Sobrance a 15 dedín.

Región: Tibava leží v miernom podnebí Východoslovenskej nížiny na hranici Slovenska s Ukrajinou. Tunajšia pôda, klíma a najmä vysoký počet slnečných dní sa zaslúžili o dlhú tradíciu pestovania hrozna a dorábania vína. Prvé správy o viniciach pochádzajú už z roku 1413.
Obec Tibava má 570 obyvateľov a hospodári na poľnohospodárskej pôde s celkovou rozlohou 1064 ha. V historických prameňoch sa spomína od roku 1282.
V stredoveku mala trhové právo, bola známa pestovaním hrozna a ako panstvo sa v 15. storočí odčlenila od Michaloviec.
Počas celej histórie sa jej obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Dávna tradícia vinohradníckej výroby začala ožívať po roku 1952. Dnes na nu nadväzuje spoločnost PIVNICA TIBAVA, ktorá pestuje a ošetruje hrozno na viac ako 200 ha vinohradov v lokalitách Tibava, Vyšné Nemecké, Krčava a Úbrež a postupne vysádza dalšie nové vinice.
Najúspešnejšími odrodami v tejto oblasti sa javia Tramín červený, Rizling vlašský, Rulandské biele, Cabernet Sauvignon, Zweigeltrebe, Frankovka modrá, avšak aj ostatné tradičné odrody ako napríklad Rizling rýnsky či Müller Thurgau ponúkajú na spracovanie kvalitné hrozno.
Nevšedne vyrovnaná a lahodná chuť tibavských vín súvisí s tým, že vinohrady ležia na slnečných juhozápadných svahoch Vihorlatských vrchov, ktoré poskytujú jedny z najlepších pôdno-klimatických podmienok na Slovensku. Množstvo slnečných dní spolu s úrodnou vulkanickou pôdou dodávajú vínam nenapodobiteľnú chuť, vôňu, farbu i ušlachtilú a atraktívnu podobu.

Zobrazených všetkých 14 výsledkov