Synonymá: Rivaner, Riesling-Sylvaner

Pôvod odrody: Odroda Müller-Thurgau bola vyšľachtená profesorom Hermannom Müllerom, pochádzajúcim zo Švajčiarska z kantonu Thurgau, vo výskumnom a šľachtiteľskom ústave v nemeckom Geisenheime v roku 1882 ako údajný kríženec medzi odrodami Rizling rýnsky a Silvánske zelené. Posledné poznatky (génová analýza uskutočnená Dr. Ferdinandom Regnerom) však nasvedčujú tomu, že odroda vznikla krížením Rizlingu rýnskeho s Chrupkou Bielou (Courtillier). Počas relatívne krátkeho obdobia po svojom vyšľachtení sa Müller-Thurgau stihol výrazne rozšíriť po všetkých severnejších vinohradníckych oblastiach Európy, známy je aj v Anglicku a na Novom Zélande. V Nemecku je po Rizlingu Rýnskom druhou najrozšírenejšou odrodou, okrem Nemecka sa pestuje najmä v Rakúsku, Švajčiarsku v Čechách, Maďarsku a na Slovensku. V súčasnosti sa u nás pestuje na 12 % celkovej plochy vinohradov, čím sa po Rizlingu vlašskom a Veltlínskom zelenom stal treťou najrozšírenejšou odrodou pestovanou na Slovensku.

Charakteristika odrody: Je stredného rastu a má redšie olistenie. V porovnaní s Rizlingom má nižšiu odolnosť voči mrazom, na druhej strane sa rýchlo regeneruje po poškodení mrazom. List má päťlaločný, kožovitý, hlboko vykrajovaný. Strapec je stredne veľký, valcovitý so žltozelenými oválnymi bobuľami. Zreje od polovice septembra až do začiatku októbra, nedosahuje vysokú cukornatosť. Skorším zberom zachránime kyseliny, a tým aj vyššiu kvalitu vína. Müller-Thurgau dosahuje pravidelné a bohaté úrody. Hodí sa najmä do okrajových oblastí, kde dáva najlepšie vína.

Charakteristika vína: Farba vína je svetlo žltozelená. Vonia po vanilke a mandliach, aróma môže prechádzať cez jemne muškátovú až po žihľavovo-broskyňovú. Chutí jemne, ľahšie a sviežo s príjemnými aromatickými a chuťovými tónmi. Charakteristický je nižší obsah kyselín, vďaka ktorému je Müller-Thurgau extraktívne, mäkšie, harmonické, stredne plné víno. Obľubujú ho najmä mladí konzumenti a dámy. Pre charakteristické aromatické látky a nižší obsah kyselín býva často používaný do zmesí s neskoro zrejúcimi odrodami s nadmerným obsahom kyselín. Dlhším zrením sa znižuje výraznosť buketu ako aj kvalita, takže sa odporúča jeho skoršia konzumácia. V prípade akostných vín je to obdobie 1 až 2 rokov, vína s prívlastkom je vhodné konzumovať v rozpätí 2 až 4 rokov.