Synonymá: Česká a Slovenská republika – Burgundské modré, Modrá burgunda, Roučí modré
Anglicko – Small Black Cluster
Francúzsko – Pinot noir, Pinot fin, Noirien, Savagnin noir
Nemecko, Rakúsko – Blauer Spätburgunder, Klävner, Schwarzer, Blauburgunder
Taliansko – Pinot nero, Pignola

Pôvod a rozšírenie: Je to veľmi stará odroda. Patrí medzi špičkové odrody v kategórií modrých muštových odrôd, čo je určite dôvod jej veľkého rozšírenia. Pochádza z Francúzska, kde sa v Burgundskej oblasti preukázateľne pestuje od 4. storočia. Okrem Burgundska sa vo väčšej miere pestuje aj v oblasti Champagne, kde je používaná do šampanských vín. Vo Francúzsku je rozšírená skoro všade. Rozšírila sa do Nemecka, Švajčiarska, Talianska. V menšom meradle sa udomácnila aj v strednej a východnej Európe, prenikla aj do zámoria – Kalifornie, Argentíny, Čile, Austrálie a Juhoafrickej republiky. V Českej republike sa pestuje na ploche 717 ha. U nás predstavuje asi 1 % z výsadieb. Zaregistrované bolo v roku 1941.

Morfológia: List: Malý až stredne veľký, najčastejšie okrúhly, zvlnený s plytko mechúrikovitým povrchom, na spodnej strane hladký. Je plytko až stredne vykrajovaný, zvyčajne 5 – laločnatý. Stopka je stredne dlhá, zelenofialová. Strapec: Malý, až stredne dlhý, cylindrický, zriedkavo s krídelkom. Je hustý i veľmi hustý. Bobuľa: Malá (v priemere 14 mm), guľatá, modrá s celoplošným voskovým povrchom.

Enológia: Rulandské modré je určené predovšetkým na výrobu vysoko kvalitných prívlastkových vín. Cukornatosť a fenolová zrelosť sú vo väčšine ročníkov vhodné k výrobe vína metódami dlhých macerácií. U kvalitného hrozna je optimálna dĺžka macerácie 21 dní a viacej, aby prebehla jablčno-mliečna fermentácia. Pre kvalitnú vyzretosť vína a zároveň mikrooxidáciu je dobré ležanie v sudoch. Nie je vždy vhodné, aby šlo o sud ,,barrique“, ktorý môže pozmeniť výrazný charakter odrody. Rulandské modré má geneticky daný nižší obsah antokyaninových farbív. Je preto vhodné na výrobu ružových, alebo dokonca bielych vín. Tie sa robia šetrným lisovaním celých strapcov a používajú sa najmä na výrobu šumivých vín. Víno je bledo rubínové až tehlovo červenej farby. Aromatické látky sú v mladosti najpodobnejšie vôni jahôd, černíc, čerešní a neskôr sa prejavujú ako slivkový lekvár. Triesloviny sú menej zastúpené, ale jemné.

Zobrazujú sa výsledky 1–15 z 43