Pôvod a rozšírenie: Torysa vznikla ako zložitý kríženec, keď v roku 1967 Dorota Pospíšilová skrížila Castets s typom I-35-9. Vlastnosti Torysy v praxi overoval Ondrej Korpás v PD Strekov. V roku 2004 bola Torysa prihlásená do ŠOS ÚKSUP a od tohto roku je aj právne chránená.

Morfológia: List je veľký, sýtozelený, okrúhly. Čepeľ je 5-laločnatá, plytko až stredne hlboko vykrajovaná, má mechúrikovitý povrch a na spodnej strane je jemne chĺpkatá. Stopkový výrez je zakrytý s vajcovitým priesvitom. Stopka listu je stredne dlhá, hladká.
Strapec je stredne veľký, stredne hustý, krídlatý, kónický.
Bobuľa je malá, guľovitá, modrá. Šupka je stredne pevná až pevná, dužina je rôsolovitá, rozplývavá, intenzívne červeno sfarbená.

Agrobiológia: Torysa veľmi dobre odoláva peronospóre, citlivejšia je na múčnatku. Úrodnosť Torysy je závislá na vlastnostiach pôd, v ktorých je pestovaná. V chudobnejších pôdach sa úrody hrozna pohybujú pri 6 – 7 t/ha, v hlbokých, výživných pôdach pri 8 – 12 t/ha. Cukornatosť muštov sa pohybuje v závislosti na ročníku od 19 – 25 °NM, koncentrácia kyselín je 8 – 10 g/l.

Enológia: Vína z tejto menej známej odrody sú výnimočné pre vysoký obsah trieslovín a antokyánov, majú tmavú červenú farbu a jemnú kabernetovú chuť. Vína sú harmonické a majú dlhý zrecí potenciál. Vína sú vhodné aj na barikovú technológiu.

Zobrazený jediný výsledok